Erik ma opakovane nutil skocit do zdravotnej poistovne, dokonca mi povedal, ze tam pojde so mnou, ale ja som si nevedela predstavit, ako im dodam potrebne doklady (teraz som uz o cosi mudrejsia a viem, ze sa stacilo prihlasit), a ako neskor, ked akoze koncom januara priletim z Anglicka (historka pre moju rodinu), vysvetlim nasim, ze uz par tyzdnov mam zdravotne poistenie, napriek tomu ze som prave priletela.
Takze tie dva dni ma vysli fest draho, ale po prve, mohla som si za to sama, a po druhe, co je drahe ked ide o zivot?
Snazim sa nezabudnut na tie dni pred hospitalizaciou, ked som plakala, pila, spala, a tak stale dokola. Dospela som do stadia, kedy som zjedla najskor 1 rozok denne, neskor uz nic. Alkohol som si davala doniest priamo na izbu donaskovou sluzbou, pretoze som nebola schopna zist ani na recepciu. Bola som taka zoslabnuta, ze som len lezala, pila, zvracala, a samotna predstava, ze by som sa mala trebars osprchovat bola nesmierne vysilujuca. Moje telo mlelo z posledneho. Hlasil sa zaludok, pankreas. Abstinencne priznaky bez liekov by moje telo nezvladlo.
Preco sa snazim nezabudnut na tie dni? Pretoze chcem, aby to bolo to prve, co ma napadne, ked (ak) raz moja vola oslabne, a budu ma pokusat chute, craving...
Od hospitalizacie som nepila, dali mi par tabliet diaku, ktore som poctivo uzila a niekolko dni sa potila, triasla, bola som napoly hore, napoly spala. Ale prekonala som to. Sama. A povedala som si ze uz nikdy.
Po dalsich 3 tyzdnoch som nabrala odvahu a isla domov. Podla planu. Akurat som priletela... ahojte, ako sa mate?... ja som OK, ale posledne tyzdne som pila a potrebujem teraz Vasu pomoc... myslim ze ta ambulantna mne uz nepomoze...
Zvitali sme sa, par dni sme si to vsetci nechali ulezat v hlave a nakoniec sme sa zhodli. Velke Zaluzie. Desat tyzdnova rezimova liecba. Mama si nebola celkom ista, otec nesuhlasil o nieco vyraznejsie, ale nechal to na nas... Co povedia ludia? Uz nikdy sa nezamestnas. Nikdy sa nevydas... Ved ty nie si alkoholicka, si LEN bulimicka a mas depresie...
Vtedy som si prvy krat dupla a trvala na ustavnej liecbe. A nelutujem, napriek tomu, ze som sa tam namotala na lieky podavane, podla mojho nazoru, neprimerane dlho a v neprimeranom mnozstve a tak mam dalsie efko do zbierky - liekova zavislost... Ale o tom neskor...