Nase cesty sa rozchadzaju

Autor: Karolína Karlíková | 22.8.2014 o 10:14 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  1691x

Filip. Filip bol jednym z mne blizkych osob na lieceni. Nehovoril takmer nic, a ked hovoril, pouzival rozvite, nic nevypovedajuce vety, ktorych obsahu nik nerozumel a preto sme postupne nadobudli dojem, ze zrejme bude filozof, ktory nam predostiera velmi hlboke myslienky.  

V skutocnosti bol Filip naozaj velmi hlbavy, ale faktom bolo, ze to dokazal dat len na papier a akonahle otvoril usta, vypustal same somariny.

V jedno februarove rano prisiel na fajciarku v slapkach. Sadol si na lavicku, vyzul sa a vylozil nohy na stol. "Aha," hybal prstami a ukazoval nam nove sobie ponozky. Tie nasledne daroval jednej nasej kamaratke ked ju prepustali a ta ma informovala, ze si ich postavila doma do kuta. Ano, postavila.

Filip vyfajcil dve krabicky za den. Samozrejme, kedze bol dlhodobo nezamestnany, sponzorovala ho mama, zena, ktora z minimalnej mzdy tahala celu domacnost. 

Vzdy, ked potreboval ist na toaletu, zahlasil nam "da sa mi" a isiel curat do krikov asi dva metre od nas.

Bol to neskutocny, trochu neohrabany dobrak, ktory si prefetoval pol zivota a zanechalo to na nom vyrazne stopy. Filip mal pieskomila Oskara. Myslim, ze ten ho najviac chapal.

Jeho najvacsou vadou bolo, ze sa do mna zamiloval a odkedy som ja, resp. moj bavorsky kroj, vyhrala karneval, nepohol sa odo mna.

Kazdopadne, mlcanie s nim bolo krasne. Planovali sme, ze budeme zit v lese a denne budeme spolu mlcat az na veky vekov. Zial, prv nez sme to stihli, zacal znova pit, hoci mi hovori, ze uz pije len pivo a fernet. LEN??? 

Dalsi zamilovany sa volal Igor. Mal priblizne 165cm do vysky a rovnako v pase. Maloval mi obrazy, ktore nasledne moja spolubyvajuca hodila do kontajnera. Vraj odkedy ich priniesol, nemoze spavat. Raz vecer za mnou prisiel a zdoveril sa mi, ze by so mnou rad chodil, lebo ma miluje ako este nikoho. Tak som mu vysvetlila, ze my dvaja nemame spolocny ani zmysel pre humor, ani temy, o ktorych by sme sa dokazali rozpravat. Zacal sa mi vyhrazat, ze podpise reverz, pretoze mu od zialu pukne srdce. Nepomohlo, zamilovanost z mojej strany neprisla ani po tomto, a tak nakoniec predsa len zostal.

Asi jediny chlap, ktory naozaj pohol mojim brnenim, ktore som si od rozchodu s Lukasom vybudovala, bol doktor - prakticky lekar. Pekny, autoritativny s dostatkom drobnych na to, aby mi denne nosil zo 3 - 4 kavy z automatu. A ja som ju poctivo zakazdym vypila, napriek tomu, ze potom som nevedela co so sebou. A tak som mu jedneho pekneho vecera vyznala svoje city a odvtedy uz liecenie nebolo take zdlhave. Rozpravat som sa s nim prestala az po tom, ako mi oznamil, ze chce dat svojmu manzelstvu druhu sancu. Jeho druha sanca vyzerala tak, ze hned ako prisiel domov, sa z trucu opil.

No a nakoniec tu bol Lubos. Sportovec, ktory od rana do vecera behal po areali. Casom sme behavali spolu. On si odbehol svojich 10 koleciek, a nasledne som sa pripojila, a slimacim  tempom sme dali dalsich 5. Po stvrtom vecernom behu som skoncila na ortopedii. Voda v kolene a poskodeny meniskus.

Babka mala pravdu, ze my sme hudobnici a nie sportovci.

Myslim, ze Lubos bol jeden z mala,ktory bral liecenie neskutocne vazne. A zo strachu pred recidivou sa momentalne nachadza v resoce.

A ja? Mam svoj A-klub. Iny ako AA-kluby. Rozpravame sa o tom ako sa nam dari, riesime obycajne veci, a teme alkohol sa venujeme len okrajovo. Nik z nas si nepocita dni, kolko abstinuje. Nemodlime sa, nezapalujeme sviecku... Nam staci, ze sme cisti a vieme o sebe takmer vsetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?