Nase cesty sa rozchadzaju

Autor: Karolína Karlíková | 22.8.2014 o 10:14 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  1734x

Filip. Filip bol jednym z mne blizkych osob na lieceni. Nehovoril takmer nic, a ked hovoril, pouzival rozvite, nic nevypovedajuce vety, ktorych obsahu nik nerozumel a preto sme postupne nadobudli dojem, ze zrejme bude filozof, ktory nam predostiera velmi hlboke myslienky.  

V skutocnosti bol Filip naozaj velmi hlbavy, ale faktom bolo, ze to dokazal dat len na papier a akonahle otvoril usta, vypustal same somariny.

V jedno februarove rano prisiel na fajciarku v slapkach. Sadol si na lavicku, vyzul sa a vylozil nohy na stol. "Aha," hybal prstami a ukazoval nam nove sobie ponozky. Tie nasledne daroval jednej nasej kamaratke ked ju prepustali a ta ma informovala, ze si ich postavila doma do kuta. Ano, postavila.

Filip vyfajcil dve krabicky za den. Samozrejme, kedze bol dlhodobo nezamestnany, sponzorovala ho mama, zena, ktora z minimalnej mzdy tahala celu domacnost. 

Vzdy, ked potreboval ist na toaletu, zahlasil nam "da sa mi" a isiel curat do krikov asi dva metre od nas.

Bol to neskutocny, trochu neohrabany dobrak, ktory si prefetoval pol zivota a zanechalo to na nom vyrazne stopy. Filip mal pieskomila Oskara. Myslim, ze ten ho najviac chapal.

Jeho najvacsou vadou bolo, ze sa do mna zamiloval a odkedy som ja, resp. moj bavorsky kroj, vyhrala karneval, nepohol sa odo mna.

Kazdopadne, mlcanie s nim bolo krasne. Planovali sme, ze budeme zit v lese a denne budeme spolu mlcat az na veky vekov. Zial, prv nez sme to stihli, zacal znova pit, hoci mi hovori, ze uz pije len pivo a fernet. LEN??? 

Dalsi zamilovany sa volal Igor. Mal priblizne 165cm do vysky a rovnako v pase. Maloval mi obrazy, ktore nasledne moja spolubyvajuca hodila do kontajnera. Vraj odkedy ich priniesol, nemoze spavat. Raz vecer za mnou prisiel a zdoveril sa mi, ze by so mnou rad chodil, lebo ma miluje ako este nikoho. Tak som mu vysvetlila, ze my dvaja nemame spolocny ani zmysel pre humor, ani temy, o ktorych by sme sa dokazali rozpravat. Zacal sa mi vyhrazat, ze podpise reverz, pretoze mu od zialu pukne srdce. Nepomohlo, zamilovanost z mojej strany neprisla ani po tomto, a tak nakoniec predsa len zostal.

Asi jediny chlap, ktory naozaj pohol mojim brnenim, ktore som si od rozchodu s Lukasom vybudovala, bol doktor - prakticky lekar. Pekny, autoritativny s dostatkom drobnych na to, aby mi denne nosil zo 3 - 4 kavy z automatu. A ja som ju poctivo zakazdym vypila, napriek tomu, ze potom som nevedela co so sebou. A tak som mu jedneho pekneho vecera vyznala svoje city a odvtedy uz liecenie nebolo take zdlhave. Rozpravat som sa s nim prestala az po tom, ako mi oznamil, ze chce dat svojmu manzelstvu druhu sancu. Jeho druha sanca vyzerala tak, ze hned ako prisiel domov, sa z trucu opil.

No a nakoniec tu bol Lubos. Sportovec, ktory od rana do vecera behal po areali. Casom sme behavali spolu. On si odbehol svojich 10 koleciek, a nasledne som sa pripojila, a slimacim  tempom sme dali dalsich 5. Po stvrtom vecernom behu som skoncila na ortopedii. Voda v kolene a poskodeny meniskus.

Babka mala pravdu, ze my sme hudobnici a nie sportovci.

Myslim, ze Lubos bol jeden z mala,ktory bral liecenie neskutocne vazne. A zo strachu pred recidivou sa momentalne nachadza v resoce.

A ja? Mam svoj A-klub. Iny ako AA-kluby. Rozpravame sa o tom ako sa nam dari, riesime obycajne veci, a teme alkohol sa venujeme len okrajovo. Nik z nas si nepocita dni, kolko abstinuje. Nemodlime sa, nezapalujeme sviecku... Nam staci, ze sme cisti a vieme o sebe takmer vsetko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?